Mesto

• 4 900 OBYVATEĽOV

Šaštín by sa dal popísať ako jedno z najmenších slovenských miest, ako známe mariánske pútnické miesto, ale aj ako mestečko, ktoré si vďaka bývalej kartúnke, kalvárii, synagóge a viacerým rázovitým domom zachovalo značnú časť svojej historickej atmosféry. Zároveň je Šaštín najmladším slovenským mestom - po schválení v parlamente ho zaň vyhlásili spolu s Krásnom nad Kysucou v roku 2001.

Mesto sa dá rozdeliť na tri časti - pôvodný Šaštín, areál okolo baziliky a obec Stráže, s ktorou sa Šaštín zlúčil za bývalého režimu. Najznámejšou stavbou je baroková bazilika a kláštor, ktorý postavili po príchode rádu paulínov v druhej polovici 18. storočia. Dôvodom bol rozmáhajúci sa mariánsky kult.

Putovanie veriacich sa začalo rozbiehať po roku 1564, keď dala šľachtičná Angela Bakičová spolu s manželom Imrichom Czoborom vyrezať drevenú sochu Panny Márie, údajne ako vďaku za vyslyšané modlitby. Bakičová sa modlila za zmierenie v jej rodine, keď ju jej nahnevaný manžel vyhodil z koča, krátko na to sa vraj koč po ňu vrátil. Soche sa pripisovali stovky uzdravených a arcibiskup Imrich Eszterházy v roku 1732 povolil jej uctievanie, čo viedlo k stavbe kostola a kláštora. V roku 1964 pápež tento kostol povýšil na baziliku ako vôbec prvý chrám na Slovensku. Neskôr pribudli ďalšie - napríklad v Levoči, Košiciach, Bardejove či Trnave.

Šaštín bol v stredoveku samostatným panstvom, okrem Bakičovcov a Czoborovcov sa na jeho správe podieľali aj Révaiovci . V 18. storočí ho kúpil manžel cisárovnej Márie Terézie František Lotrinský a v kaštieli založil prvú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu - takzvanú "kartúnku". Budova na pozadí jazera s rákosím dodnes predstavuje ďalšiu z dominánt mestečka. Manufaktúra sa v 19. storočí nedokázala udržať a neskôr v kaštieli fungoval ešte cukrovar.

Centrálne šaštínske námestie sa nachádza zhruba kilometer od baziliky. Má trojuholníkový pôdorys a dá sa na ňom vidieť niekoľko historických domov so zdobenými priečeliami, jednu stranu však už zaberá socialistická Jednota. Najvýraznejšou stavbou je kostol, pôvodne gotický, avšak upravovaný. Na neďalekom cintoríne stojí kalvária z konca 18. storočia. Pomerne netradične nevznikla na kopci, ale na rovine.

Židovská synagóga patrí k starším na Slovensku, pochádza z roku 1852, teda z časov pred najväčším rozvojom slovenských židovských komunít. Dá sa nájsť v malej uličke s rodinnými domami. Za posledné desaťročia značne schátrala, keďže v nej skladovali obilie. Zaujímavosťou šaštínskeho židovského cintorína je jeden z najväčších židovských pomníkov na Slovensku.

V kedysi samostatnej obci Stráže je hlavnou pamiatkou ďalší kostol. Obklopuje ho cintorín. Stráže nemajú mestský charakter, niektoré rodinné domy si však udržali rázovité fasády. (autor textu: Ján Filip - www.omestach.sk)

V živote každého národa, obce či mesta aj človeka sú významné dni, ktoré sa zapíšu navždy do dejín. Tak aj v našej obci Šaštín-Stráže sa deň 1.september 2001 stáva významným dejinným medzníkom - jej vyhlásením za mesto.

• Názov mesta: Šaštín-Stráže
• Vznik mesta: 1. september 2001
• Poloha mesta: Západné Slovensko, okres Senica,
  -17°09´ východnej zemepisnej dĺžky
  -48°30´ severnej zemepisnej šírky
• Rozloha mesta: 4195,05 ha, z toho Šaštín 2499,62 ha a Stráže 1695,43 ha
• Nadmorská výška: priemerne 256 m n.m.
• Počet obyvateľov (k 30.5.2006): 5015