Mesto Šaštín-Stráže

Rodáci:

Anton Kardhordó - narodil sa 31.5.1797 v Šaštíne, zomrel 8.1.1874 v Šuranoch. Bol osvieteneckým kňazom a bernolákovským spisovateľom a prekladateľom. Ako kňaz pôsobil v Seredi, Šintave a v Šuranoch. V r. 1858 založil nadáciu pre chudobných žiakov.

Napísal dielo: Viučování katolíckeho náboženstva v otázkach a odpoveďách (Trnava 1829).

Mons. Karol Michal Nečesálek – narodil sa 26.9.1865 v Šaštíne, zomrel 31.7.1936 v Bratislave. Bol kňazom, ľudovýchovným pracovníkom, publicistom a botanikom. Písal pod pseudonymom Michal Šaštínsky. Ako kňaz pôsobil v Uníne a v Borskom Sv. Mikuláši.

Od roku 1926 bol apoštolským protonotárom, kanonikom trnavskej kapituly, vikárom, monsignorom a diecéznym škôldozorcom so sídlom v Bratislave. Bol autorom odborných prác o pestovaní ovocných drevín. Publikoval protialkoholické články. Prekladal náboženskú literatúru, najmä z nemčiny. Napísal náboženskú cestopisnú esej. Bol znalcom liečivých bylín. V rokoch 1920-1927 zastával funkciu podpredsedu Spolku svätého Vojtecha.

Mal veľkú zásluhu na tom, že do Šaštína prišli v roku 1924 saleziáni.

Ján Dopjera - narodil sa 6.7.1893 v Strážach, zomrel 3.1.1988 v USA. Vynálezca rezofonických hudobných nástrojov pod názvom DOBRO.

Oldřich Šabek - narodil sa 24.2.1924 v Šaštíne, zomrel 15.1.1982 v Spišskej Novej Vsi. Bol hercom a režisérom.

V Šaštíne žili:

František Anton Hillebrant - narodil sa 2.4.1719 vo Viedni, zomrel 25.1.1797 tamže. Rakúsky architekt a staviteľ. Pracoval na sochárskej výzdobe Baziliky v Šaštíne pred rokom 1764.

Štefan Hrebíček – narodil sa 1.7.1810 v Sobotišti, zomrel 24.8.1866 v Šaštíne (tu je aj pochovaný). Kňaz, dekan, cirkevný spisovateľ. Pod jeho vedením bol chrám Sedembolestnej Panny Márie dostavaný do terajšieho stavu.

Tichomír Milkin – narodil sa 4.8.1864 na Donovaloch, zomrel 4.11.1920 na Smolinskom. Vlastným menom Ján Donoval. Kňaz, básnik, kritik a literárny teoretik, prekladateľ. V roku 1900 bol kaplánom v Šaštíne.

Jozef Mária Škarda - narodil sa 13.3.1847, zomrel 24.2.1911 v Šaštíne (tu je aj pochovaný). Kňaz, dekan-prelát v Šaštíne od roku 1885 do roku 1910. Za neho v roku 1902 bol opravený chrám.

Žijúci umelci s pôvodom v Šaštíne:

Dušan Dušek – narodil sa 4.1.1946 v Gbelciach. Jeho otec rodák zo Šaštína. Dušan rekreačne bývajúci v Šaštíne - slovenský spisovateľ, filmový scenárista. Napísal vyše dvadsať kníh, filmové scenáre a televízne inscenácie. V mnohých dielach čerpal motiváciu zo života v Šaštíne - posledná kniha Pešo do neba.

Jana Kocianová – narodila sa 8.6.1946 v Šaštíne. Častá návštevníčka svojho rodiska. Speváčka, ktorá získala výraznú popularitu, vystupuje v rozhlase, televízii, vydala gramoplatne a CD. V roku 1974-75 účinkovala v programe Karla Gotta. Pohostinsky vystupovala v ZSSR, Švajčiarsku, Švédsku, Holandsku, Nemecku a inde.

Pavol Fürstenzeller–narodil sa 25.11.1925 v Šaštíne. Bol učiteľom v rodnom Šaštíne.

V roku 1948 začal na Strednej škole v Skalici  vyučovať výtvarnú výchovu.

Bol telom i dušou zanieteným folkloristom, učiteľom ľudového tanca na základnej škole, spolu s manželkou bol zakladateľom folklórneho súboru Skaličan.

Celá umelcova tvorba dosiahla úctyhodný počet takmer  2800 diel. Najradšej tvoril vo svojich dvoch ateliéroch (Skalica).

Bol členom a zakladateľom Klubu neprofesionálnych výtvarníkov (od r. 1977), od roku 1985 bol členom Slovenského fondu výtvarných umení, členom Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska sa stal v roku 1989, Slovenská výtvarná únia v Bratislave ho prijala za člena v roku 1990.

Výtvarník od roku 1977 až  2011 nespočetne veľakrát vystavoval svoje diela (samostatné a kolektívne výstavy).

K jeho najznámejším obrazom Šaštína patria: Svätá Trojica (2007, olej), Sedembolestnej (2002,olej a pastel), Pútnická cesta (2008,olej),  Sedembolestnej (2010, olej), Spomienka (2008,olej), Tu som sa hrával (2007, olej), Minulosť v Šaštíne (2011,olej).

Majster v súčasnosti žije a tvorí v Skalici.

Dominanty:

• Bazilika Panny Márie Sedembolestnej

Národná kultúrna pamiatka - dvojvežová Bazilika Panny Márie Sedembolestnej a kláštor.

K nej sa pridáva trojhranná kaplnka a stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice na Kláštornom námestí z roku 1821. K najstarším pamiatkam nášho mesta patria dva pôvodne gotické kostoly. V Strážach má datovanie 1339 a v Šaštíne z roku 1400. Prvý bol opravený v prvej polovici 19.storočia, druhý v roku 1685 barokizovali a do terajšieho stavu uviedli saleziáni po 1.svetovej vojne. Vedľa neho je Loretánska kaplnka zo 17.storočia. V 19.storočí ju prestavali. Kalváriu pri cintoríne v Šaštíne postavili v roku 1798. Pôvodný renesančno-barokový kaštieľ bol v roku 1736 prispôsobený na manufaktúru (Šaštínska kartúnka) a v 19. storočí na cukrovar. Teraz sú v ňom sklady.

• História baziliky

Provinciál rádu paulínov sa v roku 1733 podujal postaviť v Šaštíne pútnický chrám a kláštor. V roku 1736 sa konala posviacka základného kameňa kostola. Stavbu viedol viedenský staviteľ Ján Damiani a po ňom Matej Vépy. Vysviacka chrámu a slávnostné prenesenie sochy Panny Márie Sedembolestnej z kaplnky na hlavný oltár chrámu sa uskutočnila 15. augusta 1764 za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkéczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela cisára Františka Lotrinského, ktorí na výstavbu chrámu finančne prispeli. O rok neskôr sa konala vysviacka zvonov. V roku 1771 bol postavený organ. V roku 1786 starý farský kostol v Šaštíne zatvorili a na 150 rokov sa z neho stala sýpka. Kláštor sa stal majetkom cisárskej komory.  V roku 1864 bola oslava tristoročného výročia uctievania Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Pri tejto príležitosti boli dobudované dve veže a zrekonštruovaný celý chrám.

8. septembra 1864 bola socha Panny Márie korunovaná zlatými korunkami posvätenými pápežom Piom IX. V roku 1927 pápež Pius XI. Dekrétom CelebreapudSlovachamgenten vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bol saleziánsky kláštor v Šaštíne zatvorený a správa kostola prešla do rúk diecéznych kňazov. V roku 1964 na žiadosť biskupov A. Lazíka a E. Neczyho, pápež Pavol VI. vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej Panny Márie za Baziliku minor.

V roku 1987 baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty. Dňa 9. mája 1990 sa konala v Šaštíne prvá celonárodná púť. Baziliku poctil svojou návštevou aj pápež Ján Pavol II.

• Synagóga

Synagóga židovského etnika v Šaštíne bola postavená v roku 1852. Je to sieňová neskoroklasicistická budova. V centre bola obradná sieň, okolo ktorej bola na poschodí z troch strán galéria pre ženy postavená na iónskych stĺpoch. Archu zmluvy ozdobovalo šesť korintských stĺpov. Hlavná fasáda mala značne vystupujúci stredný rizalit s akcentovanou korunnou rímsou. Nad ňou bol vyvýšený trojhranný štít s termovým oknom. Fasáda bola koncom 19.storočia upravená. Škoda, že po mnohých rokoch je synagóga v dezolátnom stave.

V Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR sú evidované ako národné kultúrne pamiatky /NKP/ tieto stavby nachádzajúce sa na území mesta:

Kláštor paulínov – neskorobaroková stavba z roku 1764

Rímsko-katolícky pútny kostol – Bazilika minor zasvätená Sedembolestnej Panne Márii - monumentálna stavba kostola zobdobia neskorého baroka a klasicizmu z roku 1764

Kaplnka – na severnej strane kostola-menšia trojhranná baroková stavba zo 17. st.

Hospodárska budova– situovaná vedľa hlavnej cesty

Stĺp s plastikou piety– pred kostolom, kamenná plastika z konca 19. st.

Stĺp so súsoším sv. Trojice– neskorobarokový trojičný stĺp z 18. st.

Areál Kláštora paulínov

Kaštieľ – budova bývalej kartúnovej továrne, tzv. starý kaštieľ z 1. polovice 17. st.

Morový stĺp s plastikou piety– ľudová rustikálna plastika

V zastavanom území mesta, ako aj mimo zastavaného územia, sa nachádzajú aj ďalšie pamiatkové objekty, ktoré nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, ktoré však majú historické akultúrne hodnoty. Ide o tieto pamiatky a objekty:

Rím.-kat. kostolv niekdajších Strážach z r. 1739

Rím.-kat. kostolv niekdajšom Šaštíne z r. 1685

Kalvária- súbor 14 malých pilierových stavieb

synagógaz r. 1852

prícestný krížna Štefánikovej ulici z r. 1910

kamenné plastiky-Immaculata a sv. Floriána a Vavrinca

kaplnka na Gazárke

drevený kríž s plastikou Kristana Gazárke

plastika sv. Floriána

kaplnka sv. Jána Nepomuckého

pomníky padlým v svetovej vojne

ďalšie prícestné plastiky a kríže

kríže a pomníky, resp. objekty cintorínov