Geografia
Rozloha šaštínsko-strážskeho územia meria 4195,05 ha. Z nej má Šaštín 2499,62 ha a Stráže 1695,43 ha.
Zemepisná poloha Šaštína-Stráží je daná súradnicami: 17° 09' východnej zemepisnej dĺžky a 48° 30' severnej zemepisnej šírky. Viac ako polovicu územia Šaštína-Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Nížina s Myjavskou nivou je súčasťou najsevernejšej, severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou Chvojnickej pahorkatiny, ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny.
Nadmorská výška je najvyššia v Strážach 256 m n.m. (Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165-170 m n.m. V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od 183 do 295 m n.m.
Podklad šaštínsko-strážskeho územia tvoria usadené horniny mladých treťohôr (neocénu) v moriach a jazerách, ktoré vznikli po ustupujúcom mori vo vrchnom miocéne a tiež na súši na konci treťohôr (v piocéne). Potom aj v štvrtohorách, kvartérne usadeniny, ktoré tvoria najväčšiu časť šaštínsko-strážskeho územia. V juhozápadnej časti Šaštína sú veľmi rozšírené na veľkých súvislých plochách naviate nevápenité piesky.
Vodstvo je v šaštínsko-strážskom území zastúpené riekou Myjavou, ktorá ním preteká v dĺžke cca 6 km. Je to vrchovinovo-nížinná rieka. Pramení v Bielych Karpatoch blízko Veľkej Javoriny (970 m n.m.). Odvodňuje teda juhozápadný úsek Bielych Karpát. Na území Šaštína-Stráží odvodňuje juhozápadnú časť Chvojnickej pahorkatiny (Bzovecký potok, Starú Myjavu a Smolinský potok) a severozápadnú časť Záhorskej nížiny (Ságelský potok, Šaštínsky potok, prietočný potok rybníka a Kuklovský potok). Myjava je najväčším najvodnatejším ľavostranným prítokom Moravy, ktorá patrí povodiu Dunaja a Dunajom k úmoriu Čierneho mora. Niva Myjavy je široká približne 2000-2300 m.
Koncom 60. a začiatkom 70. rokov Myjavu zregulovali v novom toku, ktorý tečie približne stredom Šaštína-Stráží. Pôvodne stará Myjava obtekala po severnej strane starý zámok, terajší závod Slotas (predtým Trikota) a poháňala mlynské koleso Brunovského mlyna. Toto bola pôvodná hranica medzi obcami Šaštín a Stráže. Pred opustením územia mesta je na Myjave vybudované jedno stavidlo na reguláciu prietoku. Takto chráni mesto pred povodňami.
Okrem uvedených prítokov Myjavy tu nachádzame malé, v letných horúčavách vysychajúce potôčky. Na juhozápadnom okraji Šaštína sa nachádza päť jazier, bagrovísk po vyťaženom piesku. Rozprestierajú sa na ploche: parcelné číslo 1918 výmera 16175 m2; 1919 - 3105; 1920 -14816; 1921 - 18978; 1925 - 120785 (veľké jazero) 1959 - 2058 (chovný rybník na Gazárke) a ostatné vodné plochy p.č. 1969-6114 m2.
Južne od Baziliky sú dva rybníky. Tieto vybudovali paulíni a slúžili im na chov rýb, ktoré boli ich hlavným pokrmom (nejedli mäso). Vodné plochy majú výmeru 1820,31 m2.
V Strážach v šesťdesiatych rokoch navŕtali horúcu vodu, ktorá sa ešte nevyužíva, lebo obsahuje veľké množstvo síry a je veľmi horúca. V kláštornej záhrade je artézska studňa. Táto studňa zásobovala pred vybudovaním vodovodu z Malých Karpát značnú časť Šaštína.
Pôdy v súčasnosti nachádzame na území Šaštína-Stráží v týchto typoch: nivné, glejové a regosoly na pieskoch. Sú vyvinuté v Myjavskej nive. Pozdĺž nivy sú lužné pôdy, čiernice a gleje. Podľa základných zrnitostných kategórií a zamokrenia, rozlíšime na území nášho mesta tieto pôdne druhy: piesočnatý, piesočnato-hlinitý, hlinitý a zamokrené pôdy. Z hľadiska bonity pôdy sú v nive Myjavy produkčné, v juhozápadnej časti Stráží málo produkčné a zlé lesné pôdy.
Biosféra Šaštína-Stráží je výsledkom dlhodobého krajinného vývoja. V treťohorách bolo naše územie zaplavené morom. Po jeho ústupe sa vyvinuli sladkovodné jazerá, riečno-jazerné a pevninové biotopy. V štvrtohorách sa podnebie postupne a striedavo ochladzovalo a oteplovalo. Niektoré druhy rastlín postupne vymizli. Súčasný stav rastlinnej pokrývky územia Šaštína-Stráží môžeme charakterizovať skupinou porastov viac-menej prirodzených a kultúrnych lesov. Do tejto skupiny patrí borovicový porast na naviatych pieskoch Záhorskej nížiny v šaštínskej časti územia mesta, ktorý tvorí väčšinu dospelých lesov s malou prímesou dubov. Spoločenstvo borovice a duba patrí do skupiny kyslých dubových lesov, u nás pod osobitným pomenovaním „borovicovo-dubový les záhorský“. Viac-menej jednotlivý výskyt vŕby môže byť dôkazom niekdajšej existencie močiarno-vŕbových porastov. Ku skupine porastov lúk a pasienkov patria spoločenstvá vlhkých a mokrých lúk a trávnaté spoločenstvá naviatych pieskov. Svojráznou skupinou sú porasty poľnohospodárskych kultúr. Zahŕňajú spoločenstvo burín, obilnín a okopaniny.