Šaštín-Stráže
Šaštín-Stráže

Pavol Fürstenzeller

Pavol Fürstenzeller

- rodisko Šaštín, 25. 11. 1925, prvorodené dieťa

- prezývka Fifin (má náplň samých pozitívov, zrkadlí všetky dobré črty, ktoré majster mal, má a ktoré na všetkých prenášal)
- otec Ľudovít Furstenzeller (zverolekár), mama Alžbeta, sestra Viktória
- jeho rodný dom neďaleko cintorína už nestojí (v 60. rokoch 20. storočia ho zrúcali), jeho otec dal postaviť v roku 1935 nový moderný dom, ktorý stojí dodnes oproti majestátnej Bazilike
- jeho prvé detské kresby sa spájajú s učiteľom Viktorom Jakubéczym z ľudovej školy
- Pavlovi začal ukazovať obrazy a dovolil mu aj kresliť jeho strýko Anton Macháček, oslovili ho kresby zhotovené pastelkami a  akvarelovými farbami
- odišiel roku 1937 na gymnaziálne štúdia do Skalice (dobovo sa nazývalo Masarykovo I. československé štátne reálne gymnázium v Skalici)
- jeho najobľúbenejším profesorom sa stal profesor kreslenia Miroslav Sylla, učil ho kresbu ceruzkou, maľby akvarelom, temperou. Olejomaľba sa vtedy na skalickom gymnáziu nevyučovala. Profesor bol nútený odísť, bol prepustený z pedagogickej služby slovenského štátu. Za nového profesora kreslenia mu bol pridelený akademický maliar Anton Djuračka (vyučoval Pavla len veľmi krátko)
- Pavol sa rozhodol po odchode profesora Miroslava Syllu prestúpiť na saleziánske gymnázium do Trnavy. Kreslenie tu vyučoval profesor Ján Hučko
- priateľstvo v Trnave s Justinom Hrčkom, so slovenským básnikom Vojtechom Mihálikom a slovenským ministrom kultúry Miroslavom Válkom
- súkromné hodiny vyučovania u trnavského hudobníka a regenschoriho v Dóme sv. Mikuláša Mikuláša Schneidera Trnavského
- financovanie štúdia, cestovanie do Trnavy bolo náročné a tak rodina rozhodla, že Pavol prestúpi na gymnázium v Malackách
- zložil maturitnú skúšku a už sa videl na výtvarno-umeleckých štúdiách v ateliéri Jána Mudrocha v Bratislave
- podal si prihlášku na Slovenskú vysokú školu technickú, úspešne absolvoval skúšku z kreslenia a maľovania, keď sa však vrátil do Šaštína, rodičia mu oznámili, že bude zememeračom, na vysnívané štúdium maliarstva nakoniec nenastúpil
- zostal na technike, ale študoval úspešne zememeračstvo, bol v 6. semestri, keď sa zmenili vo februári 1948 politické pomery a moc prevzali komunisti, menili sa indexy a na Furstenzellera akosi zabúdali, docent mu povedal, že ho tu nik nepozná, že tu nepatrí keď nemá ani index, zrušili mu štúdium
- po 3 rokoch sa rozhodol, že sa stane učiteľom v rodnom Šaštíne
- Július Bakič mu prisľúbil učiteľské miesto v rodisku s podmienkou, že musí absolvovať učiteľský kurz v Košiciach, ktorý aj absolvoval a začal učiť vo svojom rodisku
- po niekoľkých mesiacoch odišiel na 2-mesačný kurz, po kurze mu dali výmer na národnú školu v Malých Trakanoch pri Čiernej nad Tisou,  po niekoľkých mesiacoch sa vrátil do Skalice, pôsobil niekoľko mesiacov v Holíči
- v  roku 1948 začal na Strednej škole v Skalici  vyučovať výtvarnú výchovu,  na viacerých školách tu  pôsobil až do roku 1986, kedy odišiel do dôchodku.
- bol aj aktívnym športovcom, venoval sa futbalu, stolnému tenisu /ako 16 ročný sa stal majstrom v hre pink-ponku slovenských stredných škôl/, ľadovému hokeju /od roku 1953-1965 pôsobil ako brankár, od roku 1965-1975 pôsobil ako vedúci družstva/
- bol telom i dušou zanieteným folkloristom, učiteľom ľudového tanca na základnej škole, spolu s manželkou bol zakladateľom folklórneho súboru Skaličan / v rokoch 1955-1958 bol  vedúcim tanca, v rokoch 1959-1964 bol vedúcim súboru,  od roku 1961-1982 bol organizačným  vedúcim súboru, v roku 1985 ukončil aktívnu činnosť v súbore/
- svojej srdcovej záležitosti-maľovaniu sa v r. 1952-1970 venoval len občas a vytvoril približne 200 diel. Jeho tvorba sa zintenzívnila v r. 1970-1986, kedy vzniklo približne tisíc diel. Prevažnú časť obrazov do r. 1986 daroval. Evidovať svoje obrazy začal od r. 1977, ale len tie čo predal. Umelec najintenzívnejšie tvoril od r. 1986-2011, kedy aj všetky svoje vytvorené diela evidoval. V tej dobe vzniklo takmer 1600 umeleckých diel.
- celá umelcova tvorba dosiahla úctyhodný počet takmer  2800 diel. Najradšej tvoril vo svojich dvoch ateliéroch /Skalica/
- bol členom a zakladateľom Klubu neprofesionálnych výtvarníkov /od r. 1977/, od roku 1985 bol členom Slovenského fondu výtvarných umení, členom Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska sa stal v roku 1989, Slovenská výtvarná únia v Bratislave ho prijala za člena v roku 1990
- výtvarník od roku 1977 až  2011 nespočetne veľakrát vystavoval svoje diela /samostatné a kolektívne výstavy/
- k jeho najznámejším obrazom Šaštína patria: Svätá Trojica /2007, olej/, Sedembolestnej /2002,olej a pastel/, Pútnická cesta /2008,olej/,  Sedembolestnej /2010, olej/, Spomienka /2008,olej/, Tu som sa hrával /2007, olej/, Minulosť v Šaštíne /2011,olej/
-zomrel v Skalici 1. decembra 2012.

/čerpané z knihy: Pavol Furstenzeller – Maliar Skalice a Šaštína, autor PhDr. Peter Brezina, rok vydania 2011/

 

VYZNANIE PAVLA FÜRSTENZELLERA K ZÁHORIU

 

Záhorák som, veru tak, čistokrvný Záhorák.
V Šaštíne som narodený, ftej písčitej krásnej zemi.
A tú zem, vlastne ten písek, mám tak rád, jak si hnízdo lúbí vták.
Šeci sa nám vysmívajú, haňá našu krásnu reč,
ale to je enem klam, kerý mosí zmiznút preč.
Pre Štúrovcú odkaz mám: Slovo mäkký je tak hnusné,
že mi z neho huba tvrdne.
Zato naše slovo mjaký, hned ukáže, kdo je jaký.
Kdo je jaký a jak cíti, nech ukáže v každej chvíli,
jak má svoju vlasť moc rád.
Záhorák sem veru tak, čistokrvný Záhorák.
Od Lamača ke Skalici, žijú ludé Záhoráci,
kerých mám tak strašne rád.
A aby bylo šeckým jasné, ríkam Vám to proto tak,
že sem Slovák – Záhorák !

Dátum vloženia: 27. 6. 2019 18:17
Dátum poslednej aktualizácie: 27. 6. 2019 18:17
Autor:

Aktuálne počasie

dnes, sobota 21. 9. 2019
18 °C 5 °C
nedeľa 22. 9. 20/9 °C
pondelok 23. 9. 20/12 °C
utorok 24. 9. 20/12 °C

Partnerské mestá

gmina-belzice-mesto-erb

brody-mesto-ukrajina